pondelok, 16. októbra 2017

Kukurica

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Tŕne dodali mojej výšivke na kráse:




Na Orave sa pestuje kukurica na zber na zeleno. Čudovala som sa, že na Kublove je veľký lán už suchej kukurice. Takmer každá kukurica je načatá lesnou zverou. Pochutnávajú si na nej srnky, ale vraj aj medvede. 

Kukurica rastie do výšky a ja mám vždy chuť sa poprechádzať v jej "uličkách". Manžel mi prísne zakázal chodiť do kukuričného poľa práve kvôli medveďom. Nuž, neviem, čo by som robila, keby som sa tam s takým mackom stretla.

Aspoň z kraja poľa:





Ulakomila som sa a domov som si doniesla pár kukuríc. Zaspomínala som si na časy strávené na štúdiách v Bratislave. Na jeseň začali v niekoľkých stánkoch predávať varenú kukuricu. V malom okienku pod Manderlákom sme si kúpili do ruky horúcu kukuricu, na okienku bola soľnička a každý si ju posolil podľa vlastnej chuti a išlo sa hore námestím SNP na bus č. 39. Najlepšia však bola, keď prišli prvé mrazy, dobre zahriala. To boli časy :-)


Kukuricu som dala variť, bytom sa šírila jej vôňa, tešila som sa ako malé dieťa. Ale, ............ nepochutila som si. Jednu som síce zjedla, ale bola suchá a aj po takmer hodinovom varení akási tvrdá :-(


Nuž, nie je kukurica, ako kukurica. Táto je asi kŕmna, pre prasiatká :-)))


Dnes prišiel konečne rad na čierny Assam, ktorý som už TU predstavila:



škatulka Keemun je už prázdna, môže v nej byť Assam :-)
Dnes som čaj nepila pri novom kuse nábytku. Máme ešte jednu menšiu vitrínu, ale pôjde do mojej izby, kde by zatiaľ zavadzala. Najskôr sa tam musí postaviť veľká skriňa spálňová, ktorá sa inde nehodí, nezmestí, takže musí ísť na svoje pôvodné miesto. Vitrína si teda ešte počká v doštičkách :-)


Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela


nedeľa, 15. októbra 2017

Keď plány stroskotali :-)

Vitajte u mňa!

Vyšívané trnky stále nie sú hotové. Snáď zajtra.



Na dnes sme si vypracovali plán. Najskôr manžel pokračoval v skladaní vitríny, ktorej včera nestihol urobiť dvere. Bola to otázka pol hodiny. Potom mal dohodnuté stretnutie v stolárskej dielni. Jeho známy stolár mu sľúbil, že mu ohobľuje dosku starého stola. Majster mu mal zatelefonovať.  Na telefonát čakal celý deň, nedočkal sa. A na tom stroskotalo naše plánovanie :-(

Keď nevyšiel plán, urobila som si náhradu. Deň nádherný, škoda by bola čakať s manželom doma. Dve hodiny prechádzky boli balzamom na dušu:





















Dúfala som, že manžel doma nebude, že bude už u stolára. Sklamala som sa. Stolár sa neozval. Dva razy mu telefonoval manžel a zakaždým povedal, že to určite bude, možno až večer. NIČ!!! Vyzerá to tak, že každý majster je PÁN. Zákazník, čakaj!

Chcela som si nazbierať šípky, ale už sú mäkké, zrejme ich "šľahol" mráz. Doniesla som ich len pár, tak na dvakrát na čaj:









Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela

sobota, 14. októbra 2017

Letný a zimný čas

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dnes som bola vo vyšívaní usilovnejšia, ako cez týždeň. Ráno som už o siedmej začala a celé tri hodiny som sa od toho nepohla:



Dnes sa zdalo, že deň bude ukážkový, ale po obede sa zamračilo a viac sa slniečko neukázalo. Výhovorka, že pri peknom počasí je lepšie ísť do prírody, mi nevyšla a tak som sa zas pustila do okien. Keď som ich na poschodí vyumývala, zrazu sa aj dolné pýtali umyť :-)

Už poznať, že sa skôr končí deň. O dva týždne sa bude meniť letný čas na zimný - lepšie povedané ten skutočný. To už budú dlhé zimné večeri, kedy je najlepšie sedieť doma v teple a suchu :-)

Zaujal ma dnes krátky článok práve na danú tému. Vraj v poľskom parlamente prešiel v prvom čítaní návrh zákona o zrušení letného času. Zdá sa mi, že každý rok počuť takéto návrhy, ale stále sa nič nedeje. 



Zavedením letného času sa pôvodne malo šetriť elektrickou energiou. Prvý raz bol letný čas zavedený v roku 1916 v čase prvej svetovej vojeny. Ako prvé prechádzali na letný čas Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Postupne sa pridávali ďalšie krajiny. Dnes sa čas pravidelne mení vo väčšine európskych a severoamerických štátov.

Dočítala som sa, že naozaj zimný čas bol zavedený len raz. Stalo sa tak 1. decembra 1946 a skončil 23. februára 1947. Rovnako ako letný, aj zimný čas od štandartného (skutočného) delila jedna hodina, ale posunutie bolo opačným smerom. Rozdiel medzi letným a zimným časom tak boli dve hodiny. Tak toto by ma ani nenapadlo. 

Odporcovia letného času argumentujú tým, že striedanie času môže spôsobiť nerovnováhu biologických hodín ľudí, čo vedie k prudkým zmenám nálady, spánkovým poruchám a zvýšenému riziku srdcových infarktov a dopravných nehôd. Pociťujete niečo z toho aj vy? Ja nie. Pre mňa by sa mohol čas posúvať aj o dve hodiny :-)

Keďže sú už dnes úspory energie počas letného času len minimálne, je na zváženie, či je takáto zmena času potrebná. 

Odborníci IT upozorňujú, že zrušením letného času len v niektorých krajinách dokáže poriadne skomplikovať život ľudí a všetkých inštitúcií. Takže by sme mali do toho ísť všetci naraz. Zdá sa mi, že svet sa už nedokáže spoločne dohodnúť ani na tomto :-(


Môj čaj:




zásuvky na moje poklady - vyšívacie bavlnky :-)


 Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela


piatok, 13. októbra 2017

Prvý, snáď nie posledný raz :-)

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Kvietok na foto 7 nezbieram na čaj, ani som nevedela, že je to čajová bylinka a nepoznám ani jej názov. Mala by som si to naštudovať :-)

Pomaly sa to podobá na trnky:




Po namáhavom týždni v škole som si dopriala relax v prírode. Bola som na Kublove a kochala sa farbami jesene. Po prvý raz za posledné roky som si zabudla zobrať so sebou fotoaparát. Nosím ho všade, čo ak nájdem niečo hodné objektívu. Dnes toho bolo hodného veľa, len objektív chýbal :-(

Po návrate z kopcov som si bola po podpňovky. Rastú neďaleko, v záhrade kaštieľa. Po vašich radách som ich preskúmala, mali pod klobúčikom biele lupienky, budú to ony :-)


na masle a cibuľke som ich dusila do mäkka, pridala som 3 vajcia, soľ, rascu, korenie, papriku
k tomu varené zemiaky
dobrú chuť!
Podpňovky som jedla prvý raz a snáď nie posledný. To budem vedieť zajtra :-)

Manžel zo zásady zje iba šampiňóny, aj to iba z obchodu. Svoju celoživotnú zásadu dodržal aj dnes, nedal sa mi nahovoriť a ani neskúsil. Vraj, nech aspoň jeden z nás ostane a dorobí nový byt :-)))

Na okne mi to stále nevyzerá na jeseň. Výzdoba čaká na moje šitie a ja nie a nie sa prinútiť k tomu. Takže ešte z posledných kvietkov (tiež ten modrý zo včera):




Čaj som mala z materinej dúšky:




Manžel postavil komodu, len žlto-zelené lepky, ktorými sú označené jednotlivé dosky treba odlepiť. To nechal na mňa a to ja urobím veľmi rada :-)



Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela